Céčko je zrejme najznámejším a najužívanejším vitamínom. Od detstva nás v zime mamičky dopujú šumivým Celaskonom, aby sme boli odolní voči nachladnutiu a chrípke. A hoci najnovšie výskumy toto všetko spochybňujú, teda neexistuje štúdia, ktorá by priamo potvrdzovala, že vitamín C chráni pred chrípkou a nachladnutím, sú tu fakty, ktoré spochybniť nejde.

Námorníci kedysi na dlhých plavbách často ochoreli na skorbut. Krvácali im ďasná, vypadávali zuby, rany sa ťažko hojili. V dôsledku jednotvárnej a slabej stravy (solené mäso a tvrdý chlieb) im chýbajú dôležité látky a najmä vitamín C. Ten je hlavne v ovocí (ríbezle, šípky, kiwi, citrusy...) ale aj v niektorých zeleninách: karfiol, paprika, kapusta, zemiaky. A práve zemiaky sa stali záchrancom námorníkov. Vydržia dlho, obsahujú céčko a nebol problém prepravovať ich na lodiach. Dnes je to úsmevné, ale prvý syntezovaný (vyrobený) vitamín C sa začal predávať až v roku 1934.
Zaujímavým faktom je, že všetky zvieratá a rastliny (existuje iba pár výnimiek) si dokážu syntetizovať vlastný vitamín C (napr. obyčajná koza domáca až 14g denne). Človek to však potrebuje a preto potrebuje získavať vitamín C z externých zdrojov. Dnes pri dostatku potravy, nemôže byť nedostatok vitamínu C pre nikoho. Napriek tomu však kupuje a užíva vo zvýšenej miere med. Má to veľa dobrých dôvodov.
Vitamín C (kyselina askorbová) je totiž veľmi dôležitý pri regulácii metabolizmu, podporuje najmä vstrebávanie železa, udržiavanie pevnosti ciev, stimuluje tvorbu bielych krviniek, vývoj kostí , zubov a chrupaviek, podporuje rast... Nečudo, že nám ho mamky hojne ordinovali v mladosti. Navyše, aj keby to preháňali, nepredávkujete sa ním, nadbytok vylúčite v moči. Jeden z mála dvoch účinkov je možnosť upchatia ciev ak ich máte príliš príliš (pretože Céčko zosilňuje ich steny). V takomto prípade si dennú dávku znížte z odporúčaných 90/75 mg na 40 mg.
S vitamínom C sú späté až zázračné príbehy o jeho účinkoch napr. aj pri liečbe rakoviny. Existuje viac ako 2200 štúdií, ktoré sa zaoberajú jeho účinkami. Hoci lekári považujú jeho prínos pri liečbe rakoviny za mýtus, pravdou je, že sa v onkológii vitamín C pri určitých formách skutočne používa. Asi najznámejší je príbeh amerického fyzika a chemika Linusa Paulinga . V roku 1954 získal Nobelovu cenu za výskum chemickej väzby. V roku 1962 Nobelovu cenu za mier (protestoval proti pozemným jadrovým skúškam), spolupracoval s Oppenheimerom hoci prácu na atómovej cene bomby ako pacifista odmietol, naopak pridal sa k jej odporcom spolu s Einsteinom. Prečo o ňom hovoríme. Stál sa totiž propagátorom extrémnych dávok vitamínu C.

Biochemik Irwin Stone publikoval roku 1966 koncept extrémnych dávok vitamínu C (niekoľko gramov každý deň) aby predišiel prechladnutiu. Pauling následne začal spoluprácu s britským onkológom Ewanom Cameronom a napísali spolu mnoho kníh (napr. Rakovina a Vitamín C) kde propagovali podávanie veľkých dávok vitamínu C priamo do žily. Sám bral 3g denne, ku koncu až 18g! V rokoch 1973 spoluzaložil Linus Pauling Institute kde sa venoval aj výskumu účinkov vitamínu C. Napriek obrovským celoživotným úspechom a dvom Nobelovým cenám, ho za výskum vitamínu C označovali za šarlatána a podvodníka a množstvo odkazov na jeho práce sú z internetu vymazané.
Zanechajme konšpirácie, odporúčaná denná dávka vitamínu C je 90g pre mužov, 75g pre ženy. Je množstvo serióznych predajcov, kde si môžete kúpiť kvalitný Vitamín C v zdravotne nezávadných kapsulách.