
Vitamín C - je to iba placebo?
Céčko je zrejme najznámejším a najužívanejším vitamínom. Od detstva nás v zime maminy dopujú šumivým Celaskonom, aby sme boli odolní voči nachladnutiu a chrípke. A hoci najnovšie výskumy toto všetko spochybňujú, teda neexistuje štúdia, ktorá by priamo potvrdzovala že vitamín C chráni pred chrípkou a nachladnutím, sú tu fakty, ktoré spochybniť nejde.

Námorníci kedysi na dlhých plavbách často ochoreli na skorbut. Krvácali im ďasná, vypadávali zuby, rany sa ťažko hojili. V dôsledku jednotvárnej a slabej stravy (solené mäso a tvrdý chlieb) im chýbali dôležité látky a najmä vitamín C. Ten je hlavne v ovocí (ríbezle, šípky, kiwi, citrusy...) ale aj v niektorej zelenine: karfiol, paprika, kapusta, zemiaky. A práve zemiaky sa stali záchrancom námorníkov. Vydržia dlho, obsahujú céčko a nebol problém prepravovať ich na lodiach. Dnes je to úsmevné, ale prvý syntezovaný (vyrobený) vitamín C sa začal predávať až v roku 1934.
Zaujímavým faktom je, že všetky zvieratá a rastliny (existuje iba pár výnimiek) si dokážu syntetizovať vlastný vitamín C (napr. obyčajná koza domáca až 14g denne). Človek to však nedokáže a preto potrebuje získavať vitamín C z externých zdrojov. Dnes pri dostatku akejkoľvek potravy, nemôže byť nedostatok vitamínu C problémom pre nikoho. Napriek tomu sa však kupuje a užíva vo zvýšenej miere. Má to množstvo dobrých dôvodov.
Vitamín C (kyselina askorbová) je totiž veľmi dôležitý pri regulácii metabolizmu, podporuje vstrebávanie železa, udržuje pevnosť ciev, stimuluje tvorbu bielych krviniek, vývoj kostí , zubov a chrupaviek, podporuje rast... Nečudo, že nám ho mamky hojne ordinovali najmä v mladosti. Navyše, aj keby to preháňali, nepredávkujete sa ním, nadbytok vylúčite v moči. Jedným z mála negatívnych účinkov je možnosť upchatia ciev ak ich máte príliš úzke (pretože Céčko zosilňuje ich steny). V takom prípade si dennú dávku znížte z odporúčaných 90/75mg na 40mg.
S vitamínom C sú späté až zázračné príbehy o jeho účinkoch napr. aj pri liečbe rakoviny. Existuje viac ako 2200 štúdií, ktoré sa jeho účinkami zaoberajú. Hoci lekári považujú jeho prínos pri liečbe rakoviny za mýtus, pravdou je, že sa v onkológii vitamín C pri určitých formách skutočne používa. Asi najznámejší je príbeh amerického fyzika a chemika Linusa Paulinga. V roku 1954 dostal Nobelovu cenu za výskum chemickej väzby. V roku 1962 Nobelovu cenu za mier (protestoval proti pozemným jadrovým skúškam), spolupracoval s Oppenheimerom hoci prácu na atómovej bombe ako pacifista odmietol, naopak, pridal sa k jej odporcom spolu s Einsteinom. Prečo o ňom hovoríme. Stal sa totiž propagátorom extrémnych dávok vitamínu C.

Biochemik Irwin Stone publikoval roku 1966 koncept extrémnych dávok vitamínu C (niekoľko gramov každý deň) aby predišiel prechladnutiu. Pauling následne začal spoluprácu s britským onkológom Ewanom Cameronom a napísali spolu mnoho kníh (napr. Rakovina a Vitamín C) kde propagovali podávanie veľkých dávok vitamínu C priamo do žily. Sám bral 3g denne, ku koncu až 18g! V rokoch 1973 spoluzaložil Linus Pauling Institute kde sa venoval aj výskumu účinkov vitamínu C. Napriek obrovským celoživotným úspechom a dvom Nobelovým cenám, ho za výskum vitamínu C označovali za šarlatána a podvodníka a množstvo odkazov na jeho práce sú z internetu vymazané.
Zanechajme konšpirácie, odporúčaná denná dávka vitamínu C je 90g pre mužov, 75g pre ženy. Je množstvo serióznych predajcov, kde si môžete kúpiť kvalitný Vitamín C v zdravotne nezávadných kapsulách.