Kúpite si kvalitný doplnok stravy, ráno ho zapijete obľúbenou kávou, na obed si dáte čerstvý šalát bez kvapky oleja a máte pocit, že pre svoje telo robíte maximum. V skutočnosti však veľká časť týchto cenných látok môže prejsť tráviacim traktom bez toho, aby ich organizmus dokázal reálne využíť.

Vo svete výživy a fyziológie totiž neplatí jednoduchá rovnica “čím viac prijmem, tým viac mám”. Rozhodujúca je biologická dostupnosť - teda miera, v akej sa živina dokáže vstrebať z čreva do krvného obehu a premeniť na formu, s ktorou vedia bunky pracovať. Práve tu vstupujú do hry dve skupiny faktorov, ktorým sa v populárno-náučnej literatúre hovorí vitamínové boostery (urýchľovače či podporovatela) a vitamínové drainery (teda látky či návyky, ktoré vstrebávanie skôr spomaľujú či urýchlene vyčerpávajú zásoby).
Vitamínové boostery
Niektoré živiny fungujú v tele ako tím. Jedna bez druhej nedokáže naplno rozvinúť svoju funkciu alebo sa vôbec nedostane cez črevnú stenu. Správnym kombinovaním potravín dokážete z bežného jedla vyťažiť podstatne viac.
Zdravé tuky pre vitamíny A, D, E a K: tieto štyri vitamíny sú rozpustné v tukoch. Ak si dáte mrkvový nalát bohatý na betakarotén (provitamín A) alebo užijete vitamín D nalačno bez tuku, ich vstrebávanie je minimálne. Stačí pridať lyžičku kvalitného ovlivového oleja, hrsť orechov, avokádo alebo kúsok tučnej ryby a telu vytvoríte ideálne prostredie na ich prenos.
Vitamín C ako kľúč k železu: Železo z rastlinných zdrojov ako strukoviny, špenát, tekvicové semienka, má pre človeka nižšiu využiteľnosť než železo z mäsa. Ak však k šošovicovému prívarku pridáte čerstvú papriku alebo jedlo pokvapkáte citrónovou šťavou, vitamín C zmení chemickú väzbu rastlinného železa a dokáže jeho vstrebávanier zvýšiť až o trojnásobok.
Horčík a vitamín D: Málokto vie, že vitamín D prijatý zo slnka či zo stravvy je v tele spočiatku neaktívny. Pečeň a obličky ho musia najprv premeniť na aktívny hormón - a enzýmy, ktoré túto premenu riadia, sú priamo závislé od dostatku horčíka (magnézia). Bez neho zostáva vitamín D v tele v “spiacej” forme.
Čierne korenie (piperín) pre kurkumín: Kurkumín z kurkumy má mimoriadne zaujímavé vlastnosti, no telo ho veľmi rýchlo odbúrava v pečení skôr, než stihne zaúčinkovať. Piperín obsiahnutý v čiernom korení tento proces dočasne spomaľuje a výrazne zvyšuje jeho biologickú dostupnosť.
Zdravý črevný mikrobióm: Prospešné črevné baktérie nie sú len pasívnymi obyvateľmi tráviaceho traktu. Dokážu syntetizovať niektoré vitamíny. Predovšetkým napríklad vitamín K2 a viaceré vitamíny skupiny B (napr. Biotín). Zároveň udržiavajú črevnú sliznicu v kondícii potrebnej na efektívne vstrebávanie živín z potravy.
Vitamínové drainery
Na opačnej strane stoja látky a životné okolnosti, ktoré buď fyzicky bránia prestupu živín do krvi, alebo nútia organizmus spotrebúvať vlastné rezervy rýchlejším tempom.
Káva a silný čaj v nesprávny čas: Kofeín pôsobí mierne močopudne, no pri vstrebávaní živín sú väčším problémom polyfenoly a taníny (triesloviny). Tie sa v tráviacom trakte viažu na minerály – najmä na železo a zinok – a vytvárajú komplexy, ktoré telo nedokáže vstrebať. Kávy sa nemusíte vzdávať, stačí ju oddeliť od hlavného jedla alebo doplnkov stravy aspoň o 45 až 60 minút.
Alkohol: Patrí medzi najvýraznejšie „zlodeje“ živín. Dráždi a poškodzuje sliznicu žalúdka a tenkého čreva, čím priamo znižuje absorpciu, zaťažuje pečeň (hlavný sklad vitamínov) a zvyšuje vylučovanie vitamínov rozpustných vo vode močom. Najviac trpia vitamíny skupiny B (najmä B1 – tiamín a kyselina listová), vitamín C a horčík.
Fajčenie: Cigaretový dym vystavuje organizmus masívnemu oxidačnému stresu a voľným radikálom. Telo musí na ich neutralizáciu vynakladať podstatne viac antioxidantov, kvôli čomu fajčiari spotrebúvajú vitamín C a vitamín E takmer dvojnásobne rýchlejšie než nefajčiari.
Chronický stres a nadbytok rafinovaného cukru: Dlhodobé psychické vypätie udržiava telo v pohotovostnom režime, pri ktorom nadobličky intenzívne tvoria stresové hormóny. Tento proces si vyžaduje zvýšený prísun vitamínu C, vitamínov B-komplexu a horčíka. Podobný efekt má strava bohatá na rafinovaný cukor: na jeho spracovanie v bunkách telo spotrebuje cenné vitamíny skupiny B, no samotný cukor mu žiadne nové nedodá.
Prirodzené antinutrienty v surovej strave: Rastliny sa chránia pred škodcami látkami ako fytáty (v surových obilninách, orechoch a strukovinách) či oxaláty (v surovom špenáte či rebarbore), ktoré na seba viažu minerály. Zaujímavosťou je aj proteín avidín v surovom vaječnom bielku, ktorý blokuje vstrebávanie biotínu (vitamínu B7). Riešenie je pritom jednoduché – namáčanie strukovín a bežná tepelná úprava tieto väzby rozrušia.

Žiadny doplnok stravy nedokáže nahradiť pestrý jedálniček, spánok ani vyriešiť chronické vyčerpanie či zdravotné ťažkosti. Výživové doplnky sú presne tým, čo hovorí ich názov – doplnkom, ktorý má zmysel vtedy, keď strava z rôznych dôvodov nestačí pokryť potreby organizmu.
Skúste sa na svoj najbližší tanier pozrieť nie ako na zoznam kalórií, ale ako na malú chemickú skladačku. Pokvapkať pečenú zeleninu olejom, pridať k strukovinám kúsok čerstvej papriky a dopriať si ranné espresso až hodinu po raňajkách sú zmeny, ktoré nestoja takmer žiadne úsilie. Telo si však tento rozdiel všimne okamžite – nie cez zázračné sľuby z etikiet, ale cez živiny, ktoré konečne dostanú šancu skutočne doraziť do cieľa.